Utekáme pred dažďom do Chiang Mai

Napriek tomu, že sme si termín nášho pobytu v Thajsku veľmi svedomito vyberali práve s ohľadom na počasie, tak nám to na Koh Phangane úplne podľa našich predstáv nevyšlo. Monzún, ktorý mal doznievať najneskôr začiatkom decembra, začiatkom decembra udrel plnou silou. My sme na ostrov prišli, keď už bola situácia stabilizovaná, cesty prejazdné, len silné prehánky trvali ešte zhruba týždeň. O to viac sme boli šokovaní, keď sme sa dozvedeli, že na Silvestra máme čakať hurikán. Hurikán sa nedostavil, ale hneď po novom roku začal taký lejak, že sme týždeň skoro nevytiahli päty z domu. Ak mám byť úprimná a sebakritická, najhoršie som nepriazeň počasia zvládala ja. Z letargie nás vždy na chvíľku vytrhla krátka prechádzka, kúpanie v daždi, ktorý občas milosrdne vystriedal lejak, ale predovšetkým oslava Miškiných 6. narodenín. Sama si vybrala miesto, štýl, pozvaných hostí a darčeky. Ani sa nedivím, že to mala takto do detailu premyslené, oslavu plánovala už od leta. Oslavovali sme s miernym predstihom 6.1.2017 v príjemnej kaviarni Nira's Home Bakery. Okrem nás boli pozvaní traja Jánošíci a my všetci sme si spríjemnili daždivý deň detským nadšením a dobrou kávou s koláčmi. Aj ostatným hosťom kaviarne sme ho iste spríjemnili :). Miške sa splnil sen a dostala svoju prvú kameru, aby si mohla svoje zážitky sama dokumentovať, krásne batikované šaty a rifľovú kabelku s gekonom.

Únik pred dažďom sa nám nakoniec podaril až 9. januára, teda vlastne deň nato, čo sme z ostrova chceli odísť. Všetky pôvodné plány sme museli niekoľkonásobne prekopať, keďže pršalo a malo pršať 500 kilometrov od nás všetkými smermi. Na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že utečieme na sever, do Chiang Mai.

Dobré rozhodnutie! Mesto nás privítalo sympatickým anglicky hovoriacim taxikárom, popoludním zaliatym zapadajúcim slnkom a príjemným rodinným hostelom Corner Inn 2 v centre mesta.

Ani nebudem písať, že prvé dva dni pršalo, ale jemné prehánky nás rozhodne nerozladili a Chiang Mai má čo ponúknuť aj v daždi. Prešli sme si pár najbližších chrámov, strávili sme popoludnie v mierne bizarnom múzeu hmyzu (Museum of World Insects and Natural Wonders), ktoré je súkromnou zbierkou manželov vedcov, čo svoj život zasvätili štúdiu komárov a iného hmyzu. Okrem hmyzu a množstva mušlí a rôznych kameňov, tu nájdete aj napríklad vysušené slepačie nôžky so šiestimi prstami a iné pozoruhodnosti.

V rámci zabíjania nudy v daždi sme otestovali neďaleký krytý bazén so slanou vodou v športovom centre, ktoré sa pyšní aj detským kútikom a nápismi v angličtine. Desať členov prítomného personálu vedelo dohromady asi 20 slov po anglicky a nikto z nich nebol otvorený jednaniu o rodinnej zľave za z nášho pohľadu predražené vstupné. Zato hneď dve panie boli zvedavé, ako vyzerá nahá Európanka, tak si ma prišli pozrieť do šatne :).

V Chiang Mai majú celkom dosť chodníkov, ale aj tak na naše štandardy primálo a presuny pešo s troma večne unavenými deťmi sa opäť ukázali byť nereálne. Po jedinej skúsenosti s tuk tukom sme vedeli, že na každodenné vyjednávanie nemáme nervy a Juraj prišiel na spásnu myšlienku skúsiť uber.com. Preprava s uberom nás stála ani nie polovičku z toho, čo by sme dali tuk tukárom a vozili sme sa v pohodlí japonských značiek vyrobených v Thajsku. 

Výlet do Pai

Pobyt v Chiang Mai sme museli na dve noci prerušiť, lebo náš penzión bol obsadený - využili sme príležitosť požičať si auto a vyraziť do cestovkami ospevovaného malebného mestečka Pai. Požičaná Toyota Vios dorazila čistá, voňavá, s nulou na tachometri a bez ŠPZ-tiek. Majiteľky požičovne ani netušili, akú chybu robia, že novotou voňajúce auto požičiavajú práve našej famílii. Pri plánovaní cesty nám mohlo byť podozrivé už to, že 150 kilometrová cesta autom trvá zhruba3 hodiny, no ale to sme neskúsene pripisovali zúfalému stavu thajských vozoviek. Po hodine cesty sa ukázalo, že vozovky sú úplne v pohode, ba dokonca v lepšom stave než mnohé cesty u nás, ale my máme vážny problém - málo sáčkov! Aby som to skrátila, nepísanú súťaž o najviac sáčkov s "blitíčkom" vyhrala Miška s celkovým počtom 4, v tesnom závese za ňou sa umiestnil Vilko a ja som obsadila krásne tretie miesto. Týmto malebné mestečko získalo dosť veľa mínusových bodov ešte než sme tam dorazili. Ďalšie hneď po príchode. Malebné mestečko sa ukázalo byť celkom tuctové a malo jedinú atrakciu - večerný trh, na ktorom sa predávajúci úplne očividne snažili o jediné - čo najviac ošklbať všadeprítomných turistov, čo sa do pasce nechali chytiť. No ale aj tak sme si to užili! Bývali sme uprostred prírody v odľahlejšom rezorte s obrovskou záhradou a dokonale upravenou zeleňou. Deti tam mohli hulákať do sýtosti a nikoho nevyrušovali, nemali sa kde stratiť a nehrozila kolízia so žiadnym dopravným prostriedkom. Okrem toho sme využili tip kamoša Honzu na termálne kúpele, kde bolo vstupné za „hubičku“ a okrem kade s horúcou termálnou vodou sme mali sami pre seba aj dokonale upravený bazén s výhľadom na okolo chodiace a turistov nosiace slony. Okrem odpočinku sme stihli obdivovať jeden západ slnka v neďalekom kaňone a nasledujúci deň ráno sme vyšľapali nespočet schodov k majestátnej čerstvo natretej bielej soche Budhu. Všadeprítomné kasičky  s označením "Donation" sme aj tu ignorovali. Naše deti sa však v rámci príspevku na dobrú vec hneď po príchode chopili metiel a celú plošinu ukážkovo pozametali... Vykúpali sme sa v jednom z vodopádov a stihli sme sa pozrieť do jednej dedinky, kde sa nad ryžovými poľami vinie niekoľko stoviek metrov dlhý bambusový most. Hlavnú atrakciu, všadeprítomné mokré ryžové polia sme nevideli, keďže sme prišli v období sucha. Atrakcia teda nič moc, lebo navyše pálilo slnko a bezcieľne behať po moste nad poľami nás nebavilo. Našťastie bola druhá januárová sobota, a to sa v Thajsku vo veľkom oslavuje deň detí. V tejto dedinke na konci sveta tomu nebolo inak a nás miestni skoro nasilu vtiahli do víru osláv. Odmenou nám bola pohostinnosť, o akej sme ani nesnili a občerstvenie zdarma - stánkari sa doslova predháňali, od koho ochutnáme. Deti z miestnej školy mali pripravené vystúpenie a naši potomci spoločne s dedinskou omladinou vyfasovali obrovskú igelitku plnú (prevažne potravinových) darov. Napriek tomu, že sme pojedli polovicu dedinského proviantu, cesta späť do Chiang Mai prebehla vďaka miestnej obdobe Kinedrylu bez incidentov.

Týždeň v Chiang Mai 

Týždeň v meste je pre deti dlhý, ak nie sú uspokojené ich potreby. Preto sme si dali za cieľ mať spokojné deti a pritom čo najviac vidieť a zažiť. V rámci detských radovánok sme dvakrát vyvetrali deti v parku Nong Buak Haad v ľavom dolnom rohu centrálneho štvorca. Krásny park plný zelene, s retro detským ihriskom plným kovových preliezačiek, s jazierkom s fontánami a všadeprítomnými holubmi. Tie sa tu tešia veľkej obľube. Vo všetkých stánkoch si môžete za 10 bahtov kúpiť sáčok s krmivom a holúbky kŕmiť a pritom fotiť selfiečka, ako vám pekne zobú z ruky. Naše deti holubej mánii tiež podľahli, ale mali prísny zákaz sa ich dotýkať a ja som to celé sledovala z bezpečnej vzdialenosti dúfajúc, že mi niektorý nepristane vo vlasoch, alebo tam niečo nevypustí. Našťastie ku kŕmeniu došlo až podvečer, keď boli holuby úplne prežraté a viac-menej nás ignorovali a časť ich krmiva putovala rybám v jazierku. Kým sa deti zabávali, my s Jurajom sme si na striedačku dopriali thajskú masáž v salóne priamo v parku. Čoby len my, aj Miška mala masážovú premiéru a bola nadmieru spokojná. 

ZOO 

Celodenný výlet do ZOO sme si naplno užili všetci, pričom stihli vidieť ani nie polovičku toho, čo zoologická záhrada ponúka. A to sme netušili, že v areáli je aj vodný park, kde sa deti môžu za poplatok vyblbnúť a nepripravení rodičia sa nemajú na čo vyhovárať, lebo plavky sa v prepočte za dvacku českú dajú požičať priamo na mieste. V areáli je aj zaujímavá mini zoo hneď pri vstupe a niekoľko ihrísk, kde zažijú návrat do detských čias aj rodičia (ja som sa cítila ako v Petržalke v čase svojho detstva). Využili sme všetky možnosti kŕmenia zvierat a priblížili sme sa tak napríklad žirafám a hrochom, ktorým deti hádzali z bezpečnej vzdialenosti trsy trávy priamo do otvorenej papule. 

Kurz varenia 

Ten sme mali na zozname od začiatku. Školy varenia boli všetky nadšenými účastníkmi kurzu hodnotené výborne, rozhodovali sme sa teda podľa vzdialenosti od nášho hostelu a vybrali sme si dopoludňajší kurz v škole Asia Scenic. Celý ten poldenný zážitok bol taký zrýchlený, že vo mne nezanechal žiadne dojmy. Varili sme celkom 4 jedlá, všetky ingrediencie sme mali predpripravené, všetci účastníci kurzu museli robiť všetky úkony naraz a rovnakým tempom presne podľa pokynov lektorky rapotajúcej výlučne podľa naučeného scenára. Naše deti celý kurz krásne zvládli a dokonca nám aktívne pomáhali. Jedlá nám chutili. Nič sme nezničili, len ja som vyliala tri štvrtiny svojej polievky. Kurz varenia práve kvôli vražednému tempu, veľkému počtu účastníkov a neosobnému prístupu skôr neodporúčame. 

Hernička v nákupnom centre Promenada Mall 

Nie, nie, nakupovaniu neholdujeme a nezmenilo sa to ani v Thajsku. Len sme urobili zásadne rozhodnutie - a to, že do žiadnej inej krajiny nevycestujeme, keďže sme nemali nič dopredu naplánované a ceny leteniek sa medzičasom dostali na čiastky, ktoré sme neboli ochotní zaplatiť. Bolo preto treba predĺžiť thajské víza a v Promenada Mall sídli Imigračný úrad. Deti si užili trojhodinový výbeh v obrovskej herni a sami sebe sme dopriali zaslúženú chvíľu kľudu pri Chai Thai. 

Aktivity pre dospelých 

Nielen zabávaním juniorov je rodič živý. Do Thajska sme si prišli po zážitky a chceli sme aspoň jednu pamiatku vidieť vlastným tempom a bez detí. Podarilo sa. V neďalekej herničke (je hneď vedľa vyššie zmieňovaného bazéna so slanou vodou), kde si zaplatíte vstupné a očakávate, že vám deti postrážia, nám pani cez Google translátor odpísala, že vstupné síce zaplatíme, ale deti nám strážiť nebudú. Na to tam nie sú. Deti súhlasili s tým, že hodinu zostanú v herničke samy (niekoľko prítomných zamestnankýň nepočítam, lebo tie deti nestrážia) a my sme vybehli spoznávať mesto len vo dvojici. Hodinka ubehla ako nič, z pôvodne plánovanej pamiatky a následnej kávičky bol jeden chrám s vyplazeným jazykom a poklusom naspäť. A kávičku so zákuskami v celkovej cene niekoľkých rodinných obedov sme si dopriali tu, avšak už v prítomnosti našich ratolestí... Budhistických chrámov je v meste toľko, že nemá zmysel o nich všetkých písať. Nás najviac zaujali sprievodcami najviac vychvaľované chrámy v centre - Wat Phra Singh a Wat Chedi Luang. V oboch žijú aj mnísi, ktorí vedia po anglicky a v stanovených časoch dišputujú s turistami o budhizme a živote v kláštore. Nám dišputácie na akúkoľvek duchovnú tému neboli našimi súputníkmi umožnené. Za tretím významným chrámom Wat Phra That Doi Suthep sme sa vybrali posledný deň nášho pobytu v Chiang Mai a spojili sme jeho prehliadku s návštevou kávovej plantáže, kde sme si okrem odpočinku v prírode dopriali aj vynikajúcu kávu. Juraj počas pobytu v Chiang Mai oficiálne prerušil svoj kávový pôst a začali sme popíjať kávu spoločne :).

Jedlo

Trh pri severnej bráne Chang Phuak 

Bývali sme doslova pár desiatok metrov od nej, tak by bol hriech nezájsť na trh na večeru a neskúsiť miestne pochúťky. Najviac nás zaujala preslávená "cowboy lady" - mladá atraktívna dáma v kovbojskom oblečku, ktorá každý večer zručne sekala bravčové kolená ako na bežiacom páse. Porcia kolena s vajíčkom natvrdo, ryžou a nakladanou zeleninou sa v jej stánku predáva za 30-50 bahtov podľa veľkosti porcie. Miška pri prvej návšteve s chuťou zjedla rovno dve dospelácke porcie :). Je lepšie prísť skôr, večer je v stánku celkom nával.

Stánok so suki - vynikajúce ľahké jedlo s množstvom restovanej zeleniny podávané buď ako polievka alebo ako suchší variant “stir fried“, porcia za cca 50 bahtov. 

Stánok s morskými plodmi, kde som si ja pochutnala na sladkokyslom šaláte so sklenými rezancami a morskými príšerami a zbytok rodiny si dal polievku. Moje jedlo bolo famózne, polievka priemerná.

Parené buchty (asi) z ryžového cesta – objavila ich Miška a pravidelne si dávala buchtičky plnené bravčovým mäsom. Jurajovi najviac chutili tie so sladkou náplňou z čiernych fazúľ.

Viki a Vilko si z pestrej ponuky trhu vždy vybrali to svoje - suchú ryžu, opekanú ryžu s vajíčkom alebo polievku s rezancami bez klíčkov a zeleniny.

Stánok kúsok od nášho hostelu
Našli sme ho hneď prvé ráno v Chiang Mai na našej ulici, keď sme hľadali miesto, kde by sme sa mohli naraňajkovať. Deti mali chuť na praženicu a európske raňajky pre našu rodinu by nás vyšli na pekný balík. Stánok je otvorený od rána do poobedia a chodia sem na jedlo prevažne študentky z neďalekej Vocational College. Jedlo je chutné a stojí doslova pár korún. Ak privriete oči nad čistotou, bude to lepšie :). Pani majiteľka, ktorá sa s nami ochotne dohovárala rukami-nohami, nechala Juraja, aby deťom sám uvaril vytúženú praženicu. Aj vďaka nej sme sa na euforickej vlne príjemných dojmov z Chiang Mai niesli o niečo dlhšie. 

Najlepšie bravčové v Chiang Mai
Toto neoznačené bistro plné Thajčanov sme objavili úplne náhodou v našom susedstve posledný deň nášho pobytu. Obsluhovali nás príjemné staršie panie a my sme zjedli snáď sedem porcií jedla. Oblizovali sme sa až za ušami všetci! Sem treba ísť...

Sunday Walking Street 

Pri Walking Street sa uzavrie jedna alebo viacero ulíc, na ktorých sa od skorého večera predáva všetko možné od jedla až po suveníry a oblečenie a premelú sa tade davy ľudí. My sme si atmosféru Walking Street zašli vychutnať ešte pred súmrakom a dobre sme urobili. Stačí zobrať jedlo a utekať preč! S postupujúcim večerom sa stojí v rade úplne na všetko.  

Tržnica Talat Warorot 

Túto obrovskú krytú tržnicu, akúsi obdobu Chatuchak Market v Bangkoku, zatúžil na vlastnej koži zažiť Juraj. Predáva sa v nej úplne všetko od výmyslu sveta. Je obrovská, plná ľudí, vecí, pulzuje životom a rozhodne zapôsobí. Zvládli sme sa predrať davmi, nasať atmosféru, kúpiť zopár drobností a pochutnať si na obede v podobe miestnej špeciality "khao soi" - žltej karí polievky s mäsom podľa vlastného výberu s varenými a opekanými rezancami. 

Káva 

Chiang Mai je raj pre kaviarenských povaľačov! My sme si kávu užívali a vychutnávali, kde sa dalo. V kľude to nebolo nikdy :).

Ovocie 

Keby Maruška z rozprávky nemala poruke dvanásť mesiačikov, trebalo ju na jahody poslať sem. V okolí Chiang Mai sa pestujú jahody v zime a chutia výborne. Túto novinku zaviedol všetkými milovaný nedávno zosnulý kráľ Bhumibol. Údajne chodil osobne presviedčať miestnych farmárov, aby prestali byť skostnatení a popri káve a banánoch sa vrhli aj na pestovanie moderných plodín. Okrem moderných jahôd ich ukecal ešte na kukuricu. Neoficiálna verzia znie, že kráľ sem síce chodil osobne, ale skôr miestnych presviedčal, aby prestali pestovať a pašovať ópium...

Kam ďalej? 

Zostávame teda v Thajsku. Za výhodných odmienok sme si na tri týždne prenajali auto a vyrážame na roadtrip smer Bangkok. Presný plán cesty nemáme...