Snehuliak v piesku

Naše vzťahy s okolím hodnotím vo všeobecnosti veľmi pozitívne. Sme optimisti, sme prispôsobiví, sme príjemní a otvorení. Tak sa správame k ľuďom okolo seba a ľudia sa tak na oplátku správajú k nám. V Thajsku to nebolo výnimkou. Dali sme si záležať na tom, aby sme o ich mentalite niečo vedeli a nedopúšťali sa zbytočných faux pas. Vieme, že v Thajsku je nevhodné prejavovať silné, hlavne negatívne, emócie na verejnosti. Nie je vhodné zvyšovať hlas, hádať sa, hlasno riešiť konfliktné situácie – vtedy v očiach ostatných strácate tvár a rešpekt. Počas nášho pobytu boli k nám Thajčania väčšinou príjemní a ústretoví. Aj keď o ich povestnom milom úsmeve a príjemnom vystupovaní si nerobím ilúzie – ja osobne som oboje vnímala len ako súčasť ich naučenej role, nie ako prejav pozitívnych emócií. Po uplynutí celkom krátkeho času som nadobudla dojem, že my cudzinci sme pre nich len chodiaca otvorená peňaženka a ten naozaj úp...

Z pokojného lážoplážovania sme rovnými nohami skočili do hektického Bangkoku. Z pôvodne naplánovaných štyroch dní sme tu strávili len tri dni a tri noci. Kde sme boli ten štvrtý deň? No, už v lietadle na ceste domov. Mne až deň pred odchodom došlo, že odlet 2.3. o 0:10 ráno znamená, že 2.3. už v Bangkoku spať nebudeme :D A tu blahorečím vesmíru za to, že ceny hotelov s raňajkami a bazénmi v čase, keď som ubytovanie rezervovala, tak rapídne stúpli, že sme opäť hostelovali a platili "by night".  Ako sme tieto tri dni strávili? Hneď prvý večer po príchode, hneď ako sme sa trošku zotavili z cesty na dvorčeku nášho hostela ( Viman Guesthouse , 1800 THB/noc za rodinný apartmán, bez raňajok, 26/2-1/3), sme vyrazili na prechádzku do Mekky zábavy a nočného života, na Khaosan Road . Keby sme boli dvadsaťroční backpackeri, užili by sme si túto životom a zábavou pulzujúcu ulicu naplno. S deťmi sme to videli trochu inak. Aj krátko po zotmení bolo toto miesto príliš hektické, hlučné, p...

Vyrazili sme z Autthaye s jediným plánom - odisť niekam, kde budeme mať kľud a pohodu a kde zostaneme aspoň týždeň. Ja som od samého začiatku chcela vidieť okolie mestečka Prachuap Khiri Khan , navnadil ma na to blog jednej izraelskej rodiny, na ktorý som narazila pár týždňov pred odchodom do Thajska. Podľa viacerých zdrojov je táto časť Thajska raj na zemi, ktorý ešte nie je príliš skazený masovým turizmom. V noci pred odchodom som v rámci cestovnej horúčky našla ubytovanie snov - polovicu dvojdomu so záhradou takmer pri vstupe do národného parku Khao Sam Roi Yot . Nový moderný poschodový dom s 3 spálňami, na thajské pomery fantasticky vybavenou kuchyňou, krásnou vzdušnou terasou, udržiavanou záhradou a s modernou babičkou Suk, obývajúcou druhú polovicu dvojdomu. Dom má z nášho pohľadu jedinú nevýhodu, a to, že je postavený pri celkom frekventovanej a hlučnej hlavnej ceste. Výhod sme však našli oveľa viac - blízkosť národného parku a pláže, výbeh pre deti, úžasný výhľad na...

Po takmer dvoch týždňoch strávených v Chiang Mai sme sa pobrali na juh na náš nie príliš detailne naplánovaný trojtýždňový roadtrip v mierne oťukanom bielom Nissane Almera z požičovne Thai Rent a Car . Za trojtýždňové požičovné sme zaplatili cenu za dva týždne (cca 700 THB/deň), vrátenie auta v Bangkoku bolo bez príplatku. Štatistické údaje o počte nocľahov a ich cene uvádzam pre vlastné potreby, pripadne pre inspiráciu :). Prvú zastávku vyberal Juraj, ktorý túžil uzrieť niektorý z neďalekých menších národných parkov, ideálne s priehradou.  V národnom parku  Wiang Kosai National Park   sme mali dojem, že sme prví cudzinci, ktorí sem zavítali, lebo už cestou sme svojou prítomnosťou vzbudzovali nebývalú pozornosť. Nebyť Google translátora, nedohovoríme sa. Prisahám, vážne nikto nevedel ani zaťať inak než po thajsky. Ubytovanie sme na internete žiadne nenašli, ale Juraj nás po príchode zanechal v prvej atrakcii regiónu - pri horúcom prameni Mae Chok Hotspring a vydal...

Napriek tomu, že sme si termín nášho pobytu v Thajsku veľmi svedomito vyberali práve s ohľadom na počasie, tak nám to na Koh Phangane úplne podľa našich predstáv nevyšlo. Monzún, ktorý mal doznievať najneskôr začiatkom decembra, začiatkom decembra udrel plnou silou. My sme na ostrov prišli, keď už bola situácia stabilizovaná, cesty prejazdné, len silné prehánky trvali ešte zhruba týždeň. O to viac sme boli šokovaní, keď sme sa dozvedeli, že na Silvestra máme čakať hurikán. Hurikán sa nedostavil, ale hneď po novom roku začal taký lejak, že sme týždeň skoro nevytiahli päty z domu. Ak mám byť úprimná a sebakritická, najhoršie som nepriazeň počasia zvládala ja. Z letargie nás vždy na chvíľku vytrhla krátka prechádzka, kúpanie v daždi, ktorý občas milosrdne vystriedal lejak, ale predovšetkým oslava Miškiných 6. narodenín. Sama si vybrala miesto, štýl, pozvaných hostí a darčeky. Ani sa nedivím, že to mala takto do detailu premyslené, oslavu plánovala už od leta. Oslavovali sme s miernym...