Snehuliak v piesku

Napriek tomu, že sme si termín nášho pobytu v Thajsku veľmi svedomito vyberali práve s ohľadom na počasie, tak nám to na Koh Phangane úplne podľa našich predstáv nevyšlo. Monzún, ktorý mal doznievať najneskôr začiatkom decembra, začiatkom decembra udrel plnou silou. My sme na ostrov prišli, keď už bola situácia stabilizovaná, cesty prejazdné, len silné prehánky trvali ešte zhruba týždeň. O to viac sme boli šokovaní, keď sme sa dozvedeli, že na Silvestra máme čakať hurikán. Hurikán sa nedostavil, ale hneď po novom roku začal taký lejak, že sme týždeň skoro nevytiahli päty z domu. Ak mám byť úprimná a sebakritická, najhoršie som nepriazeň počasia zvládala ja. Z letargie nás vždy na chvíľku vytrhla krátka prechádzka, kúpanie v daždi, ktorý občas milosrdne vystriedal lejak, ale predovšetkým oslava Miškiných 6. narodenín. Sama si vybrala miesto, štýl, pozvaných hostí a darčeky. Ani sa nedivím, že to mala takto do detailu premyslené, oslavu plánovala už od leta. Oslavovali sme s miernym...

Od nášho príchodu na Koh Phangan uplynul už skoro mesiac. Po prvom týždni, keď sme sa tu udomácnili, spojazdnili a prečkali jedny z najvýdatnejších dažďov, aké sme kedy zažili, sme sa rozhodli vydať sa na prieskum ostrova. Tieto miesta sme v priebehu dvoch týždňov navštívili: Wat Khao Tham  - nie je pravý kláštor (píše múdry zdroj na internete), skôr budhistické meditačné centrum, ktoré sme si vybrali z prozaického dôvodu - lebo ho máme najbližšie. Na fotkách pôsobí veľkolepo - príjemná atmosféra západu slnka, naleštené zlaté sochy, krásna príroda navôkol, výhľad široko ďaleko. Realita je takáto: ošarpané neudržiavané budovy, zopár potulných psov a mračná komárov, osamotená pani v miestnej jedálni ako jediná živá osoba okrem nás. Sochy boli, ale dominoval stavebný odpad, kopy prázdnych plechoviek, smeti. "Kedy to tu bude pekné? Mne sa tu nepáči. Poďme preč," navrhuje Miška len čo zbadala prvú sochu. Pred ďalším nespokojným brblaním nás zachránila len keška, ktorá mala by...